Mesiac na cestách
Sept. 13, 2015Prišiel august a s ním dlhoočakávaná návšteva doma. New York nás vyprevadil vlnou horúčav, asi aby nás pripravil na neobvykle horúci august na starom kontinente. Letenky sú čoraz drahšie a nás lieta čoraz viac, tak som sa snažila optimalizovať cenu, tak aby sme to zároveň spojili s návštevou nejakých zaujímavých miest (lebo dovolenky mimo návštev rodičov si užijeme málo). Najlepšie z toho vyšli Finnair (NYC - Dublin) a Norwegian Airlines (Štokholm - NYC). Zvyšné cesty, Dublin - Krakov a Praha - Štokholm, sme pokryli nízkonakladovkami. Takže nakoniec ostalo na 3 dni v Írsku, 2 dni vo Švédsku a zvyšok na Čechy, Moravu a Slovensko.
Moje dojmy z Írska: Krásna krajina, milí ľudia, trochu daždivé leto, no s príjemnými teplotami. Ubytovanie sme si objednali cez Airbnb - u Andrewa, cez jeho súrodencov. Andrew pracuje pre neziskovky v krajinách, kde prebiehajú konflikty, no aktuálne bol doma, jeho dve sestry (je ich 6 súrodencov - holt Írsko) spravujú rezervácie. Cez deň sme boli na výletoch, no večer sme pokecali pri pive a bolo to veľmi príjemné. Samotné Glendalough Valley a Wicklow Mountains National Park sú nádherné a majú bohatú históriu. Len treba dávať pozor pod nohy, lebo všade sú ovce. Posledné popoludnie sme si nechali na Dublin. Tam mi v pamäti utkvel najmä pokec s taxikárom (mal 11 súrodencov) - ľudia populistom naletia všade. (Taxikári a hiphoperi v Dubline su bieli a miestni. Divný pocit po príchode z NYC.) Ešte jedna vec - hrdosť na tradície. V Dubline nás všetci posielali na západ - do Galway a Killarney, aby sme videli to pravé, autentické, folklórne Írsko. Poslali by Bratislavčania turistov na Liptov, ci dokonca na ďaleký východ?
EasyJet sme preplatili, lebo sme sa večer pred odletom, unavení po príchode do hotela zabudli čeknúť. Checking na letisku je za 45 Euro, a skoro sme kvôli tomu nestihli lietadlo. Do inej fronty nás poslali neskoro a gate bol presne na opačnom konci letiska. Doma nás privítala pekelná horúčava. Ďalších pár dní sme až do večera málokedy vystrčili nos z domu. Potom sa ochladilo, Michal odišiel na víkend do Prahy a ja som ľahla s angínou. Stretnutia s rodinou a tri dni v Ždiari ale pocit z návštevy zlepšili. Na moje narodeniny sme si s Gabom, Samkom, a tetou Darinou dali túru na Zamkovského chatu a Samko to zvládol s úsmevom. So Stankom musíme dotrénovať psychickú odolnosť, ale v podstate došiel až do konca sám, tak sa už neviem dočkať väčších výletov.
Copyright © Miroslava Sotakova, 2012